Chudoba na Slovensku vlani prvý raz po štyroch rokoch klesla. Ohrozených bolo 895-tisíc ľudí, o 85-tisíc menej než rok predtým. V tej istej štatistike sa však skrýva číslo, ktoré ide presne opačným smerom: v domácnostiach, kde jeden dospelý vychováva deti sám, čelí chudobe každý druhý človek – 50 %. Je to historicky najvyššia hodnota, odkedy sa tento ukazovateľ na Slovensku meria.
Zhrnutie
- 16,7 % obyvateľov (895-tisíc ľudí) bolo ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením – pokles zo 18,3 % v roku 2024.
- Neúplné domácnosti: 50 % ohrozených (32-tisíc osôb) – historické maximum.
- Dvaja dospelí s tromi a viac deťmi: 38 % – tiež medziročné zhoršenie.
- Jednočlenné domácnosti žien do 65 rokov: 26,3 %.
- Hranica príjmovej chudoby pre jednotlivca: 650 € mesačne (7 794 € ročne).
- Prešovský kraj 29,9 % vs Bratislavský 2,9 % – desaťnásobný rozdiel v rámci jednej krajiny.
Čo znamená, že je niekto ohrozený chudobou
Ukazovateľ z európskeho zisťovania EU SILC nemeria len peniaze. Človek je zaradený medzi ohrozených, ak spĺňa aspoň jednu z troch podmienok:
- Príjmová chudoba – príjem domácnosti je pod národnou hranicou (60 % mediánu).
- Závažná materiálna a sociálna deprivácia – domácnosť si nemôže dovoliť veci, ktoré sú v spoločnosti bežné: kúriť, zaplatiť nečakaný výdavok, jesť mäso každý druhý deň, ísť raz ročne na dovolenku.
- Veľmi nízka pracovná intenzita – dospelí v domácnosti odpracovali za rok menej než pätinu svojho potenciálu.
Preto je slovné spojenie „ohrozený chudobou“ presnejšie než „chudobný“. Nejde len o ľudí bez príjmu, ale aj o pracujúcich, ktorým z výplaty nezostane nič na rezervu.
Prečo je 650 eur hranicou
Národná hranica príjmovej chudoby bola v roku 2025 pre jednočlennú domácnosť 7 794 eur ročne, teda 650 eur mesačne. Počíta sa ako 60 % mediánu čistého príjmu a mení sa každý rok podľa toho, ako rastú príjmy v spoločnosti. Pod ňou žilo 12,2 % obyvateľov, čiže takmer 652-tisíc ľudí – medziročne o 127-tisíc menej.
Dôležitá poznámka k čítaniu čísel: ide o relatívnu chudobu. Keď rastú príjmy celej spoločnosti, rastie aj hranica. Ak by sa všetkým zdvojnásobil príjem, podiel chudobných by sa nezmenil.
Samoživitelia: každý druhý
Toto je najzávažnejší údaj celého zisťovania. V domácnostiach, kde jedna dospelá osoba žije s jedným alebo viacerými deťmi, čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu 50 % osôb – v absolútnych číslach 32-tisíc ľudí. Nikdy predtým nebola táto hodnota vyššia.
Zatiaľ čo celkovo sa situácia zlepšila, tejto skupine sa medziročne zhoršila. To je podstatné: nejde o pomalšie zlepšovanie, ale o pohyb opačným smerom.
Dôvod je štrukturálny. Jeden dospelý platí bývanie a energie v plnej výške, ale má jeden príjem namiesto dvoch. Zároveň má obmedzené možnosti pracovať nadčas alebo na zmeny, lebo nemá s kým striedať starostlivosť. Ak k tomu nechodí výživné, rozpočet sa rozpadne okamžite.
Ďalšie ohrozené skupiny
| Typ domácnosti | Podiel ohrozených | Trend |
|---|---|---|
| Jeden dospelý s deťmi | 50 % | zhoršenie, historické maximum |
| Dvaja dospelí s 3 a viac deťmi | 38 % | zhoršenie |
| Jednočlenná domácnosť ženy do 65 rokov | 26,3 % | – |
| Celé Slovensko | 16,7 % | zlepšenie |
Spoločný menovateľ je jasný: domácnosti s deťmi sú výrazne rizikovejšie než domácnosti bez detí – a čím menej dospelých na dieťa, tým vyššie riziko.
Regióny: desaťnásobný rozdiel
Regionálne čísla sú medzi krajmi EÚ extrémne. Pod 10 % ohrozených mali Bratislavský, Žilinský a Trnavský kraj. Na opačnom konci sú Košický, Banskobystrický a Prešovský s hodnotami od 23 do 30 %.
| Kraj | 2024 | 2025 |
|---|---|---|
| Bratislavský | 8,6 % | 2,9 % |
| Žilinský | 13,7 % | 8,0 % |
| Banskobystrický | – | 26,1 % (nárast o ~17-tisíc osôb) |
| Prešovský | – | 29,9 % (~240-tisíc osôb) |
V Prešovskom kraji je teda ohrozený takmer každý tretí obyvateľ a ide o najvyšší absolútny počet zo všetkých krajov. Bratislavský kraj s 2,9 % patrí naopak k najnižším v celej Európskej únii.
K jednej veci je namieste opatrnosť: pokles Bratislavského kraja z 8,6 % na 2,9 % za jediný rok je mimoriadne veľký. Pri výberovom zisťovaní na menšej vzorke býva ročná výchylka bežná, takže tento konkrétny údaj je rozumné brať ako orientačný a sledovať, či sa potvrdí aj o rok.
Prečo celkové číslo kleslo
Zlepšenie vysvetľuje najmä rast príjmov: nízka nezamestnanosť, rast nominálnych miezd aj v nižších príjmových pásmach a valorizácia dôchodkov a dávok posunuli časť domácností nad hranicu.
Zároveň platí, že rok 2024 bol historicky najhorší od zavedenia metodiky. Pokles teda čiastočne len koriguje mimoriadne zlý predchádzajúci rok, nie je návratom na dobrú úroveň. Pre porovnanie, česká miera príjmovej chudoby bola v rovnakom zisťovaní 9,6 %, slovenská 12,2 %.
Kde hľadať pomoc
- Prehľad dávok a príspevkov – o časť z nich si oprávnení ľudia vôbec nepožiadajú.
- Výživné na dieťa a výživné, keď druhý rodič podniká.
- Bezplatná právna pomoc cez Centrum právnej pomoci.
- Osobný bankrot a nepostihnuteľná suma pri exekúcii.
Súvisiace články
- Za čo míňajú Slováci peniaze – 46 % rozpočtu ide na jedlo a bývanie.
- Mzdy podľa okresov – rozdiel 1 162 eur medzi prvým a posledným.
- Regionálne rozdiely na Slovensku.
Často kladené otázky
Koľko ľudí je na Slovensku ohrozených chudobou?
V roku 2025 to bolo 895-tisíc ľudí, teda 16,7 % obyvateľov – približne každý šiesty.
Aká je hranica chudoby na Slovensku?
Pre jednočlennú domácnosť 650 eur mesačne, teda 7 794 eur ročne. Pre viacčlenné domácnosti sa prepočítava podľa počtu a veku členov.
Prečo je ohrozenosť samoživiteľov taká vysoká?
Jeden príjem musí pokryť náklady, ktoré sú z veľkej časti rovnaké ako pri dvoch dospelých – bývanie, energie, dopravu. Zároveň má samoživiteľ menší priestor pracovať viac.
Znamená pokles chudoby, že sa situácia zlepšuje?
Čiastočne. Celkový podiel klesol, no v Prešovskom a Banskobystrickom kraji a v rodinách s deťmi sa zhoršil. Rok 2024 bol navyše rekordne zlý, takže pokles je aj korekciou.
Za ktorý rok sú príjmy v zisťovaní?
Ukazovatele za rok 2025 sa počítali z celoročných príjmov domácností za rok 2024.
Je Slovensko v rámci EÚ chudobné?
Ako celok je približne na priemere. Problémom je vnútorná priepasť: Bratislavský kraj patrí k najbohatším regiónom EÚ, kým Prešovský sa blíži k hodnotám najzaostalejších regiónov Rumunska a Bulharska.
