„Chudobné regióny volia populistov.“ Je to jedna z najčastejšie opakovaných viet o slovenskej politike a znie logicky. Keď si však vedľa seba položíte skutočné čísla – priemerné mzdy podľa krajov, mieru nezamestnanosti a oficiálne výsledky volieb – táto rovnica jednoducho nesedí. Tento článok ukazuje, čo dáta naozaj hovoria, a rovnako dôsledne aj to, čo z nich vyvodiť nemožno.
Mzdy: rozdiel medzi krajmi je vyše 660 eur
Začnime ekonomikou. Podľa údajov Štatistického úradu SR zarobil zamestnanec v Bratislavskom kraji v roku 2025 v priemere 1 949 eur mesačne, vo štvrtom štvrťroku dokonca 2 068 eur. Na opačnom konci je Prešovský kraj s priemernou mzdou 1 285 eur.
Rozdiel presahuje 664 eur mesačne – to je viac než 40 % priemernej mzdy v Prešovskom kraji. Ide o jednu z najväčších vnútroštátnych mzdových priepastí v Európskej únii.
Nezamestnanosť: koncentrovaná na juhu a východe
Pri nezamestnanosti je rozptyl ešte výraznejší. Kým v niektorých okresoch sa podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie pohybuje okolo dvoch percent, v iných presahuje štrnásť.
| Okres | Miera nezamestnanosti |
|---|---|
| Rimavská Sobota | 14,3 % |
| Revúca | 14,0 % |
| Kežmarok | 11,8 % |
| Trenčín | 2,31 % |
| Bratislava I | 2,22 % |
| Piešťany | 2,14 % |
Rimavská Sobota je jediný okres s mierou nad 10 %. Vysoká nezamestnanosť je chronicky sústredená na juhu stredného Slovenska a na východe, najnižšia je v Bratislavskom kraji a v priemyselných okresoch západu.
Voľby 2023: ako volili jednotlivé kraje
Posledné parlamentné voľby sa konali 30. septembra 2023. Celoslovensky získal Smer-SD 22,94 %, Progresívne Slovensko 17,96 % a Hlas-SD 14,70 %, pri volebnej účasti 68,51 %. Nasledujúca tabuľka vychádza z definitívnych výsledkov zverejnených Štatistickým úradom SR.
| Kraj | 1. miesto | 2. miesto | 3. miesto | Účasť |
|---|---|---|---|---|
| Bratislavský | PS 31,00 % | Smer-SD 18,54 % | SaS 12,50 % | — |
| Trnavský | Smer-SD 22,01 % | PS 17,07 % | Aliancia 12,69 % | 67,80 % |
| Trenčiansky | Smer-SD 29,47 % | PS 16,63 % | Hlas-SD 16,40 % | 72,50 % |
| Žilinský | Smer-SD 25,79 % | Hlas-SD 16,04 % | PS 15,51 % | 73,00 % |
| Banskobystrický | Smer-SD 22,89 % | Hlas-SD 19,76 % | PS 14,96 % | — |
| Prešovský | Smer-SD 22,04 % | Hlas-SD 16,16 % | OĽANO 14,78 % | 66,67 % |
| Košický | Smer-SD 21,10 % | Hlas-SD 15,08 % | PS 14,68 % | 60,78 % |
Prečo jednoduchá rovnica nefunguje
Teraz to zaujímavé. Ak by platilo, že nižšie mzdy a vyššia nezamestnanosť automaticky znamenajú vyššiu podporu víťaznej strany, čísla by mali klesať smerom na západ. Neklesajú.
- Najsilnejší výsledok dosiahol Smer-SD v Trenčianskom kraji – 29,47 %. Je to kraj s nízkou nezamestnanosťou (okres Trenčín 2,31 %) a nadpriemernou priemyselnou zamestnanosťou.
- V Banskobystrickom kraji, kam patria okresy s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku, získal Smer-SD 22,89 % – teda menej než v Trenčíne a približne na úrovni celoštátneho priemeru.
- V Košickom kraji, tiež s vysokou nezamestnanosťou, dostal 21,10 % – najmenej zo všetkých krajov okrem Bratislavského.
- Naopak, prosperujúci Žilinský kraj dal Smeru-SD 25,79 %, výrazne nad priemer.
Vzťah medzi chudobou regiónu a podporou víťaznej strany teda v dátach nie je priamočiary. Ak vôbec existuje, prekrývajú ho silnejšie faktory.
Čo v dátach naozaj vidieť
1. Bratislava je iná – ale nie len preto, že je bohatá
Najvýraznejší rozdiel v celej tabuľke nie je medzi západom a východom, ale medzi Bratislavským krajom a zvyškom republiky. Progresívne Slovensko získalo v Bratislave 31 %, v Prešovskom kraji 10,83 %. To je takmer trojnásobný rozdiel.
Vysvetlenie však nie je len mzdové. Bratislavský kraj sa od ostatných líši aj vzdelanostnou štruktúrou, vekovým zložením, mierou urbanizácie a podielom ľudí pracujúcich v službách a IT. Podobný metropolitný rozkol vidieť vo väčšine európskych krajín bez ohľadu na to, ktoré strany v nich súperia.
2. Kultúrna a náboženská geografia
KDH získalo v Prešovskom kraji 14,07 % – viac než trojnásobok svojho výsledku v Bratislavskom kraji (4,9 %). Prešovský kraj má pritom nižšie mzdy aj vyššiu nezamestnanosť. Tento výsledok však nevysvetľuje ekonomika, ale dlhodobo vyšší podiel praktizujúcich veriacich na severovýchode Slovenska.
3. Národnostné zloženie
Najvypuklejší príklad: v okrese Dunajská Streda získala Aliancia 46,38 % hlasov, zatiaľ čo Smer-SD 13,27 % a PS 13,24 %. Toto nemá s výškou mzdy nič spoločné – ide o okres s väčšinovým podielom obyvateľov maďarskej národnosti.
4. Volebná účasť ako samostatný faktor
Účasť sa medzi krajmi líšila o vyše dvanásť percentuálnych bodov: najvyššia v Žilinskom kraji (73,00 %) a Trenčianskom (72,50 %), najnižšia v Košickom (60,78 %) – v rámci neho v obvode Trebišov len 55,47 %.
Toto je dôležitejšie, než sa zdá. Regióny s najväčšími sociálnymi problémami majú súčasne najnižšiu účasť. Znamená to, že práve ľudia, ktorých by sa hospodárska politika týkala najviac, sú vo výsledkoch volieb zastúpení najmenej. Nižšia účasť zároveň skresľuje akékoľvek úvahy o tom, „ako volia chudobné regióny“ – veľká časť ich obyvateľov nevolí vôbec.
Metodologická poznámka, bez ktorej je celá analýza zavádzajúca
Toto je časť, ktorú väčšina článkov s volebnými mapami vynechá, hoci je najdôležitejšia.
Z regionálnych priemerov nemožno vyvodzovať, ako hlasovali jednotliví ľudia. V štatistike sa táto chyba nazýva ekologický klam (ecological fallacy). Ak v okrese s vysokou nezamestnanosťou získala nejaká strana 25 %, neznamená to, že ju volili nezamestnaní – rovnako dobre ju mohli voliť práve zamestnaní obyvatelia toho istého okresu. Agregované dáta o tom nepovedia nič.
Ďalšie obmedzenia, ktoré treba držať v hlave:
- Mzdové a volebné dáta sú z rôznych období – voľby zo septembra 2023, mzdy za rok 2025. Porovnávame teda štrukturálne vzorce, nie príčinu a následok.
- Priemerná mzda v kraji je skreslená rovnako ako celoštátny priemer – v Bratislavskom kraji ju nadhodnocujú vysoké manažérske platy.
- Kraj je príliš veľká jednotka. Vnútri Prešovského kraja sú okresy s veľmi rozdielnou situáciou a rovnako rozdielnymi výsledkami.
- Korelácia nie je príčinnosť. Aj keby dva javy vystupovali spolu, neznamená to, že jeden spôsobuje druhý – oba môžu mať spoločnú tretiu príčinu.
Čo si z toho odniesť
- Regionálne rozdiely v mzdách a nezamestnanosti sú na Slovensku reálne a veľké – rozdiel 664 eur medzi krajmi je vážny hospodársky problém sám osebe.
- Volebné správanie sa však nedá vysvetliť len ekonomikou. Miera urbanizácie, vzdelanostná štruktúra, vek, náboženstvo a národnosť majú v dátach viditeľnejší vplyv.
- Najvýraznejšia deliaca čiara nevedie medzi bohatými a chudobnými regiónmi, ale medzi hlavným mestom a zvyškom krajiny – a to je jav známy naprieč Európou.
- Najnižšia účasť je práve tam, kde sú najväčšie sociálne problémy. To je z hľadiska zastúpenia záujmov podstatnejšie zistenie než ktorýkoľvek stranícky výsledok.
- Pri čítaní volebných máp platí opatrnosť: ukazujú, ako dopadli regióny, nie ako sa rozhodovali konkrétni ľudia.
Kde si dáta overiť
- Štatistický úrad SR – oficiálne výsledky volieb podľa krajov, okresov aj obcí, a mzdové štatistiky podľa krajov a odvetví (statdat.statistics.sk, volbysr.sk).
- Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – mesačné štatistiky nezamestnanosti podľa okresov.
- Eurostat – porovnanie regionálnych rozdielov s ostatnými krajinami EÚ.
Tento článok zámerne nehodnotí, ktorá voľba je správna – to nie je úloha dát ani našou úlohou. Jeho zmyslom je ukázať, že vysvetlenia typu „chudobní volia takto a bohatí takto“ sú pohodlné, ale v číslach neobstoja. Slovensko je regionálne rozdelené hospodársky aj politicky, tieto dve delenia sa však neprekrývajú tak, ako sa bežne tvrdí. Kto chce regionálne rozdiely riešiť, mal by vychádzať z dát – a rovnako poctivo priznať, čo dáta ukázať nedokážu.
