Štatistický úrad SR zverejnil 10. augusta 2026 úplne nový produkt – Výdavky súkromných domácností v roku 2025. Nejde o odhad z makroekonomiky, ale o dáta zozbierané priamo v domácnostiach: koľko reálne minuli a za čo. Výsledok je nepohodlný. Priemerný člen slovenskej domácnosti minul 444,30 eura mesačne a takmer polovica z toho padla na jedlo a bývanie. Na vzdelávanie zostalo 3,50 eura.
Zhrnutie: kam idú peniaze
- 444,30 € – celkové mesačné spotrebné výdavky na jednu osobu.
- 112 € na potraviny a nealko nápoje (25 % výdavkov).
- 93 € na bývanie, vodu, elektrinu a plyn (21 %).
- Tieto dve položky spolu tvoria 46 % všetkých výdavkov.
- 3,50 € na vzdelávanie – menej než jedno percento.
- V 6 z 8 krajov sa minie menej než celoslovenský priemer.
Za čo Slováci míňajú
Štatistika sleduje 13 základných kategórií podľa európskej klasifikácie COICOP. Takto vyzerá poradie podľa toho, koľko na ne pripadá na jednu osobu za mesiac:
| Kategória | Na osobu a mesiac | Podiel |
|---|---|---|
| Potraviny a nealko nápoje | 112 € | 25 % |
| Bývanie, voda, elektrina, plyn | 93 € | 21 % |
| Doprava | 46,40 € | 10,4 % |
| Reštaurácie a ubytovanie | 37 € | 8 % |
| Informačné a komunikačné služby | 29,90 € | 7 % |
| Rekreácia, šport a kultúra | 25,70 € | 6 % |
| Vzdelávanie | 3,50 € | pod 1 % |
Prvé dve položky sú takzvané nevyhnutné výdavky – nedajú sa vynechať, len obmedziť. Keď na ne padne 46 % rozpočtu, na všetko ostatné zostáva niečo vyše polovice. To je zásadný rozdiel oproti bohatším krajinám EÚ, kde podiel potravín na spotrebe klesá k 12 – 15 %. Platí totiž pravidlo, ktoré ekonómovia poznajú ako Engelov zákon: čím chudobnejšia domácnosť, tým väčší podiel z príjmu ide na jedlo.
Tri a pol eura na vzdelávanie
Najmenej minuli domácnosti na vzdelávanie – v priemere 3,50 eura na osobu a mesiac. To je zhruba jedna káva. Číslo netreba čítať ako dôkaz nezáujmu: základné a stredné školstvo je na Slovensku bezplatné, takže sem spadajú najmä školné na súkromných a vysokých školách, kurzy a jazykové vzdelávanie.
Napriek tomu je porovnanie výrečné. Na reštaurácie a ubytovanie ide desaťnásobok, na telefón a internet takmer deväťnásobok. Ak vás zaujíma, ako sa dá vzdelávať bez vlastných nákladov, pozrite si prehľad kurzov cez úrad práce.
Rozdiely medzi krajmi sú väčšie, než sa čaká
Celkové výdavky sa medzi krajmi pohybovali od 417,40 eura na osobu a mesiac v Košickom kraji po 542,40 eura v Trnavskom. Rozdiel medzi najvyšším a najnižším krajom je takmer 125 eur mesačne na osobu – pri štvorčlennej rodine to je 500 eur rozdielu za mesiac.
Prekvapivé je, že najviac neminuli Bratislavčania, ale Trnavský kraj. Vysvetlenie ponúka štruktúra: kraj má vysokú zamestnanosť v priemysle, viac domov než bytov a viac áut na domácnosť.
Potraviny: Trnava míňa najviac, Bratislava najmenej
Na potraviny a nealko nápoje minuli najviac domácnosti v Trnavskom kraji (128,80 €) na osobu a mesiac, najmenej v Bratislavskom (80,30 €). To vyzerá protiintuitívne, kým sa človek nepozrie na podiely.
Podiel potravín na celkových výdavkoch bol najvyšší v Nitrianskom kraji – takmer 29 %, najnižší v Bratislavskom, pod 20 %. Bratislavčania teda za jedlo míňajú v absolútnych číslach najmenej, ale zvyšok rozpočtu majú oveľa väčší. Časť rozdielu vysvetľuje aj to, že v hlavnom meste sa výrazne viac je mimo domu – a to sa účtuje do inej kategórie.
Bývanie: najdrahšie na Nitriansku, najlacnejšie na Prešovsku
Za bývanie s energiami zaplatil obyvateľ Nitrianskeho kraja 100,20 eura mesačne, obyvateľ Prešovského kraja 83,50 eura. Vo všetkých krajoch okrem Bratislavského bolo bývanie druhou najväčšou položkou – v Bratislavskom bolo prvou.
Toto číslo sa netýka splátok hypotéky ani nájmu v plnej výške, ale prevádzkových nákladov na bývanie. O tom, koľko stojí obstarať si strechu nad hlavou, hovorí článok o dostupnosti bývania na Slovensku. Ceny energií v európskom porovnaní rozoberá článok o cenách elektriny.
Čo z týchto čísel vyplýva
- Domácnosti nemajú z čoho šetriť. Keď takmer polovica rozpočtu ide na jedlo a bývanie, zdražovanie potravín alebo energií nemá kde nájsť rezervu – ide priamo na úkor ostatných kategórií.
- Rozdiel medzi krajmi nie je len o príjmoch. Trnavský kraj míňa najviac, hoci najvyššie mzdy má Bratislava. Rolu hrá typ bývania, dochádzanie a štruktúra domácností.
- Priemer skrýva extrémy. Údaj 444 eur je aritmetický priemer za všetky domácnosti vrátane tých najbohatších. Polovica ľudí je pod ním, a to výrazne.
- Dáta sú za rok 2025. Ceny potravín odvtedy ďalej rástli, takže dnešná štruktúra je pravdepodobne ešte viac vychýlená k nevyhnutným výdavkom.
Ako si to porovnať so sebou
Zoberte svoje mesačné výdavky domácnosti a vydeľte ich počtom členov vrátane detí. Ak vám vyjde okolo 444 eur, ste na priemere. Potom si spočítajte, koľko z toho tvoria potraviny a bývanie:
- pod 40 % – máte nadpriemerný manévrovací priestor,
- 40 – 50 % – ste na úrovni slovenského priemeru,
- nad 55 % – váš rozpočet je napnutý a menšie zdraženie zabolí okamžite.
Ak sa dostávate do druhej kategórie, oplatí sa skontrolovať, či nemáte nárok na dávku, o ktorej neviete – prehľad ponúka článok skryté štátne benefity.
Odkiaľ dáta pochádzajú
Ide o nový štatistický produkt ŠÚ SR, ktorý vychádza zo zisťovania priamo vo vybraných domácnostiach. Je to iný pohľad než spotreba domácností v rámci HDP – tá sa počíta na makroekonomickej úrovni a čísla sa preto nedajú priamo porovnávať. Práve mikroúroveň robí tieto dáta zaujímavými: ukazujú, čo ľudia skutočne zaplatili, nie čo z nich vypočítala národná ekonomika.
Súvisiace články
- Mzdy podľa okresov – rozdiel medzi Bratislavou I a Veľkým Krtíšom je 1 162 eur.
- Chudoba samoživiteľov – polovica jednorodičovských domácností je ohrozená.
- Priemerná vs. mediánová mzda – prečo priemer klame.
- Regionálne rozdiely na Slovensku.
Často kladené otázky
Koľko minie priemerná slovenská domácnosť mesačne?
Štatistika sa uvádza na osobu: 444,30 eura mesačne. Štvorčlenná domácnosť tak minie približne 1 777 eur, dvojčlenná okolo 889 eur.
Prečo Bratislavčania míňajú na jedlo najmenej?
V absolútnych číslach áno – 80,30 eura na osobu. Časť spotreby sa im však presúva do reštaurácií, ktoré sa účtujú samostatne, a podiel potravín na ich celkových výdavkoch je najnižší v krajine.
Je v týchto číslach zahrnutá hypotéka?
Splátka istiny hypotéky sa do spotrebných výdavkov neráta, ide o obstaranie majetku. Kategória bývania zahŕňa najmä nájom, energie, vodu a údržbu.
Za ktorý rok sú dáta?
Za rok 2025. Zverejnené boli 10. augusta 2026.
Prečo sa toto číslo líši od spotreby domácností v HDP?
Ide o dve odlišné metodiky. Tieto dáta pochádzajú zo zisťovania priamo v domácnostiach, HDP počíta spotrebu na makroekonomickej úrovni z iných zdrojov.
