Odpustky

Odpustky patria medzi najviac nepochopené pojmy katolíckej viery. Väčšina ľudí si pod nimi predstaví buď odpustenie hriechov, alebo stredoveký obchod s odpustkami, ktorý spustil reformáciu. Ani jedno nie je presné. Tento článok vysvetľuje, čo odpustky sú a čo nie sú, aké sú podmienky na ich získanie, ktoré úkony ich prinášajú, ako ich možno venovať zosnulým, a ako sa vysporiadať s ich historickým zneužívaním.

Čo sú odpustky – a čo nie sú

Katolícke učenie rozlišuje dve veci, ktoré hriech spôsobuje:

1. Vinu – tá sa odpúšťa vo sviatosti zmierenia, teda pri spovedi.
2. Časné následky hriechu – to, čo po hriechu zostáva: pokrivené sklony, poškodené vzťahy, návyky. Tie spoveďou nezmiznú.

Odpustky sa týkajú výlučne druhej veci. Katechizmus (č. 1471) ich definuje ako „odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktorých vina bola už zahladená“.

Z toho vyplýva niekoľko dôsledkov, ktoré sa v bežnej reči často pletú:

• Odpustky nie sú odpustenie hriechov. To sa deje v spovedi a bez nej odpustky nemajú zmysel.
• Nedajú sa získať vopred, „do zásoby“ na budúce hriechy.
• Nedajú sa kúpiť. Akékoľvek spájanie odpustkov s peniazmi je od 16. storočia výslovne zakázané.
• Nie sú automatické. Vyžadujú konkrétne podmienky vrátane vnútorného postoja.

Úplné a čiastočné

• Úplné (plnomocné) odpustky – odstraňujú celý časný trest. Dajú sa získať raz denne (s výnimkou nebezpečenstva smrti).
• Čiastočné odpustky – odstraňujú časť trestu. Dajú sa získať aj viackrát denne.

Podmienky na získanie úplných odpustkov

Musia byť splnené všetky:

1. Vykonať predpísaný úkon (modlitba, návšteva kostola, čítanie Písma – zoznam nižšie).
2. Svätá spoveď – jedna spoveď stačí na viacero dní odpustkov.
3. Sväté prijímanie – pri každom získaní odpustkov osobitne.
4. Modlitba na úmysel Svätého Otca – zvyčajne Otče náš a Zdravas‘ Mária.
5. Vylúčenie akejkoľvek náklonnosti k hriechu, aj k všednému.

Spoveď a prijímanie sa môžu vykonať niekoľko dní pred úkonom alebo po ňom – odporúča sa však v ten istý deň.

Piata podmienka je tá najťažšia

„Vylúčenie náklonnosti k hriechu“ neznamená byť bez hriechu. Znamená to nemať vedomú pripútanosť ani k jednému hriechu – teda nemať v sebe postoj „toto si nechám“.

Toto sa nedá odškrtnúť ako položka. Preto sa v praxi hovorí, že ak niektorá podmienka nie je úplne splnená, odpustky sú čiastočné. Nikto nemá istotu, či ich získal úplne – a nemá ju mať. Nie je to bodovací systém.

Úkony, ktorými sa získavajú úplné odpustky

Zoznam obsahuje cirkevný dokument Enchiridion indulgentiarum. K najbežnejším patria:

• Adorácia Najsvätejšej sviatosti aspoň pol hodiny.
• Čítanie Svätého písma s úctou aspoň pol hodiny.
• Krížová cesta pred riadne zriadenými zastaveniami. Viac v článku Krížová cesta.
• Modlitba ruženca v kostole, kaplnke alebo spoločne v rodine, v rehoľnom spoločenstve či zbožnom združení – aspoň päť desiatkov v celku. Návod: Ako sa modliť ruženec.
• Návšteva cintorína s modlitbou za zosnulých od 1. do 8. novembra – použiteľné výlučne pre duše v očistci.
• Návšteva kostola 2. novembra (Dušičky) s Otčenášom a Verím v Boha – tiež len pre zosnulých. Viac v článku Všetkých svätých a Dušičky.
• Veni Creator na Nový rok a na Turíce – pozrite si Turíce.
• Te Deum na Silvestra.
• Papežské požehnanie Urbi et Orbi – aj prijaté cez televíziu alebo rozhlas.
• Prvé sväté prijímanie a účasť na ňom.
• Prvá svätá omša novokňaza a účasť na nej.
• Návšteva farského kostola na sviatok jeho patróna a 2. augusta (Porciunkula).
• Obnovenie krstných sľubov počas Veľkonočnej vigílie.
• V nebezpečenstve smrti – ak nie je dostupný kňaz, môže veriaci získať odpustky vzývaním Božieho mena a prijatím smrti s odovzdanosťou; odporúča sa použiť kríž alebo krucifix.

Odpustky pre zosnulých

Toto je v praxi najčastejšie využitie odpustkov. Úplné odpustky si veriaci môže privlastniť pre seba, alebo ich venovať konkrétnej duši v očistci – nie však inému žijúcemu človeku.

Dôvod je logický: živý človek si o svojom vzťahu k Bohu rozhoduje sám, zosnulý už nie.

Najznámejšia príležitosť je dušičková oktáva (1. – 8. november), keď sa dajú získať odpustky pre osem rôznych duší – jednu každý deň. Súvisiace texty: Modlitba za duše v očistci, Cirkevný pohreb.

História – a to, čo sa pokazilo

Odkiaľ prax pochádza

V prvých storočiach existovalo verejné pokánie – kajúcnik dostal za ťažký hriech dlhodobý trest, niekedy na roky. Biskup mohol tento trest skrátiť, napríklad na príhovor mučeníkov alebo za konkrétny skutok. To je pôvod odpustkov: nešlo o odpustenie hriechu, ale o skrátenie pokánia.

V období križiackych výprav sa odpustky spájali s púťou do Svätej zeme, neskôr s púťami do Ríma a so svätými rokmi (prvý vyhlásil Bonifác VIII. v roku 1300).

Zneužitie a reformácia

Postupne sa rozšírila prax, pri ktorej sa odpustky spájali s peňažným milodarom – oficiálne na stavbu chrámov a charitu, v praxi však vznikol systém, ktorý pripomínal predaj.

Práve proti tomu vystúpil v roku 1517 Martin Luther svojimi 95 tézami – bezprostredným podnetom bola kampaň na financovanie Baziliky svätého Petra v Ríme. Spor o odpustky sa stal jednou z iskier reformácie.

Náprava

Tridentský koncil v roku 1563 potvrdil náuku o odpustkoch, ale výslovne zakázal akékoľvek spájanie odpustkov s peniazmi a zrušil úrad zberateľov milodarov za odpustky.

Zásadnú reformu urobil Pavol VI. v roku 1967 apoštolskou konštitúciou Indulgentiarum doctrina. Zrušil vyčísľovanie odpustkov v dňoch a rokoch („odpustky 300 dní“), ktoré sa dovtedy uvádzali pri modlitbách a ktoré ľudia chápali doslovne. Zjednodušil aj celý systém.

Dnešná prax je preto podstatne triezvejšia než tá, ktorú si väčšina ľudí pod slovom „odpustky“ predstavuje.

Biblické pozadie

• 2 Sam 12, 13–14 – Dávidovi je hriech odpustený („Pán ti odpustil tvoj hriech“), no následky prídu aj tak. Klasický biblický príklad rozdielu medzi vinou a časným trestom.
• Mt 16, 19 – „Čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Text, z ktorého Cirkev odvodzuje moc odpúšťať tresty.
• 2 Mach 12, 44–46 – „Je svätá a nábožná myšlienka modliť sa za mŕtvych.“ Základ pre venovanie odpustkov zosnulým.
• Kol 1, 24 – „Na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.“ Text, na ktorom stojí pojem „poklad Cirkvi“.
• 1 Kor 12, 26 – „Ak trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy.“ Základ pre vzájomnú duchovnú pomoc medzi veriacimi.

Zaujímavosti

Formulácie ako „odpustky 300 dní“ sú zrušené od roku 1967. Nikdy neznamenali, že sa človeku „odpúšťa 300 dní v očistci“ – odkazovali na dĺžku dávneho verejného pokánia. Práve nedorozumenie viedlo k ich zrušeniu.

Svätý rok (jubileum) sa slávi spravidla každých 25 rokov a je spojený s osobitnými odpustkami pre pútnikov v Ríme aj v miestnych chrámoch.

Odpustky sa nedajú venovať žijúcemu človeku – len sebe alebo zosnulému.

Porciunkulové odpustky (2. augusta) sú spojené s malým kostolíkom Panny Márie Anjelskej pri Assisi, ktorý obnovil svätý František. Dnes ich možno získať vo farskom kostole.

Aj krátke modlitby prinášajú čiastočné odpustky – napríklad zbožné prežehnanie, modlitba Anjel Pána, použitie posvätených predmetov alebo strelné modlitby počas dňa. Pozrite si Anjel Pána.

Najčastejšie otázky

Sú odpustky odpustením hriechov?

Nie. Hriechy sa odpúšťajú v spovedi. Odpustky sa týkajú následkov už odpustených hriechov.

Dajú sa odpustky kúpiť?

Nie. Akékoľvek spojenie odpustkov s peniazmi je zakázané od Tridentského koncilu (1563).

Koľkokrát denne sa dajú získať úplné odpustky?

Raz denne. Výnimkou je nebezpečenstvo smrti.

Ako viem, či som odpustky získal?

Nijako – a nie je to cieľ. Ak niektorá podmienka nebola splnená úplne, získate čiastočné odpustky. Istota sa neposkytuje zámerne.

Môžem odpustky venovať mŕtvemu, o ktorom neviem, či bol veriaci?

Áno. Úmysel stačí vzbudiť v mysli; posúdenie stavu duše nepatrí nám.

Musím sa spovedať pri každom získaní odpustkov?

Nie. Jedna spoveď postačuje na viacero dní. Sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca sa však vyžadujú pri každom získaní.

Čo je „úmysel Svätého Otca“?

Nie sú to osobné priania pápeža, ale úmysly, ktoré má na srdci pre celú Cirkev – pokoj, jednota, obrátenie, potreby veriacich. Stačí sa pomodliť Otče náš a Zdravas‘.

Platia odpustky aj pre evanjelikov?

Náuka o odpustkoch je katolícka; protestantské cirkvi ju neprijímajú. Práve tento spor stál na začiatku reformácie.

Súvisiace články

• Ako sa spovedať
• Všetkých svätých a Dušičky
• Modlitba za duše v očistci
• Krížová cesta
• Ako sa modliť ruženec
• Pútnické miesta na Slovensku
• 7 sviatostí katolíckej cirkvi

Záver

Odpustky sú téma, ktorá si vyžaduje presnosť – práve preto, že v dejinách zlyhala. Nejde o odpustenie hriechov, nedajú sa kúpiť a nikto nemá istotu, či ich získal.

Čo z nich zostáva po odstránení všetkých nedorozumení, je pomerne prostá vec: pozvanie ísť na spoveď, prijať Eucharistiu, pomodliť sa a urobiť niečo dobré – a to všetko nie pre seba, ale pre niekoho, kto sa už sám za seba modliť nemôže.