Skupinové myslenie (groupthink) je jav, pri ktorom súdržná skupina uprednostní zhodu a harmóniu pred kritickým vyhodnotením alternatív, čo vedie k horším rozhodnutiam, než by urobili jej členovia jednotlivo. Vzniká vtedy, keď je tlak na jednotu silnejší než ochota vysloviť nesúhlas.
Ako Irving Janis jav opísal
Psychológ Irving Janis zaviedol pojem groupthink v roku 1972 na základe analýzy zlyhaní zahraničnej politiky USA, napríklad invázie v Zátoke svíň. Identifikoval opakujúce sa znaky: ilúziu neomylnosti skupiny, kolektívnu racionalizáciu odmietajúcich varovné signály, tlak na konformitu voči nesúhlasiacim členom a takzvaných „strážcov mysle“ (mindguards), ktorí aktívne bránia nepohodlným informáciám dostať sa k rozhodovateľom.
Groupthink sa najčastejšie objavuje v súdržných skupinách s vysokou lojalitou, izolovaných od vonkajších názorov, pod časovým tlakom a s výrazným, direktívnym vodcom. Paradoxne, čím silnejšia je súdržnosť a vzájomná obľuba členov skupiny, tým vyššie je riziko, že kritické hlasy zostanú nevyslovené.
Overené spôsoby prevencie
1. Menovaný „advokát diabla“. Janis odporúčal formálne prideliť aspoň jednému členovi skupiny úlohu systematicky spochybňovať navrhované riešenie – táto rola legitimizuje nesúhlas, ktorý by inak mohol byť sociálne rizikový.
2. Oddelené, nezávislé podskupiny. Rozdelenie väčšej skupiny na menšie tímy, ktoré problém vyhodnocujú nezávisle pred spoločnou diskusiou, znižuje riziko predčasnej zhody.
3. Vodca hovorí posledný. Ak vedúci skupiny vyjadrí svoj názor až po vypočutí ostatných, znižuje sa tlak na konformitu, ktorý by inak jeho skoré stanovisko vyvolalo.
4. Prizvanie externého experta. Osoba mimo skupiny bez väzby na jej sociálnu dynamiku dokáže pomenovať slabiny návrhu bez rizika straty postavenia v skupine.
Čoho sa vyvarovať
Zamieňanie rýchlej zhody za kvalitné rozhodnutie. Rýchlosť, s akou skupina dospeje k záveru, nie je znakom jeho kvality – naopak, príliš rýchla zhoda je jedným z varovných signálov groupthink.
Trestanie nesúhlasu sociálnym vylúčením. Ak členovia skupiny vidia, že nesúhlas vedie k strate postavenia alebo obľuby, prestanú ho vyjadrovať, aj keď majú relevantné výhrady.
Ignorovanie varovných signálov zvonku. Skupiny náchylné na groupthink majú tendenciu racionalizovať alebo bagatelizovať informácie, ktoré nezapadajú do už prijatého riešenia.
Zhrnutie
Skupinové myslenie vzniká vtedy, keď súdržnosť skupiny prevýši ochotu kriticky vyhodnotiť alternatívy. Formálne mechanizmy ako advokát diabla, nezávislé podskupiny a vodca hovoriaci posledný patria medzi zdokumentované spôsoby, ako riziko tohto skreslenia znižovať.
