In-group/out-group bias je tendencia hodnotiť členov vlastnej skupiny priaznivejšie a členov iných skupín menej priaznivo – nezávisle od ich skutočných vlastností či zásluh. Riadi naše rozhodnutia tak, že nevedome pripisujeme rovnaké správanie odlišný význam podľa toho, kto ho urobil, nie podľa toho, čo sa skutočne stalo.
Ako málo stačí na vytvorenie skupinovej zaujatosti
Psychológ Henri Tajfel v sérii experimentov nazývaných minimal group paradigm (70. roky) preukázal, že na vznik in-group/out-group zaujatosti stačí úplne arbitrárne, bezvýznamné rozdelenie do skupín – napríklad podľa náhodne pridelenej preferencie obrazu. Aj v takýchto umelo vytvorených, bezvýznamných skupinách účastníci systematicky uprednostňovali členov „vlastnej“ skupiny pri rozdeľovaní odmien, hoci sa navzájom osobne nepoznali.
Tajfel spolu s Johnom Turnerom tento jav zaradili do teórie sociálnej identity: časť sebahodnoty človeka pochádza z príslušnosti k skupinám, preto má prirodzenú motiváciu vnímať vlastnú skupinu pozitívne v porovnaní s inými – aj za cenu skresleného hodnotenia reality.
Overené spôsoby, ako zaujatosť oslabiť
1. Test zámeny skupín. Predstavenie si rovnakého výroku alebo činu ako pochádzajúceho od člena opačnej skupiny je jednoduchý spôsob, ako odhaliť, či hodnotenie závisí od obsahu, alebo od príslušnosti hovoriaceho.
2. Zdôraznenie nadradenej, spoločnej identity. Experiment Muzafera Sherifa (Robbers Cave) aj neskorší výskum ukazujú, že pripomenutie širšej, zdieľanej identity presahujúcej rozdeľujúcu skupinovú hranicu znižuje intenzitu in-group/out-group zaujatosti.
3. Individualizácia členov out-group. Vnímanie „druhej strany“ ako súboru konkrétnych jednotlivcov s vlastnými, rôznorodými názormi namiesto homogénneho bloku znižuje silu skupinového zovšeobecňovania.
4. Rovnocenný kontakt s out-group. Kontaktná hypotéza Gordona Allporta potvrdzuje, že opakovaný, rovnocenný kontakt s členmi inej skupiny znižuje zaujatosť voči nej v priebehu času.
Čoho sa vyvarovať
Presvedčenie, že vlastné hodnotenie je vždy objektívne. In-group/out-group bias pôsobí nevedome aj u ľudí, ktorí sa vedome považujú za nestranných – Tajfelov experiment ukázal, že vzniká automaticky, bez potreby vedomého úmyslu.
Posudzovanie rovnakého činu odlišnými metrami. Miernejšie hodnotenie chyby člena vlastnej skupiny a prísnejšie hodnotenie rovnakej chyby u člena inej skupiny je typickým prejavom tejto zaujatosti.
Ignorovanie ľubovoľnosti skupinových hraníc. Skupiny, ku ktorým sa človek cíti pripútaný (politická strana, fanúšikovský tábor), sú často z veľkej časti sociálnym konštruktom – uvedomenie si tejto ľubovoľnosti pomáha zaujatosť oslabiť.
Zhrnutie
In-group/out-group bias vzniká automaticky aj pri úplne arbitrárnom rozdelení do skupín a systematicky skresľuje hodnotenie ľudí podľa ich príslušnosti, nie podľa ich skutočného správania. Individualizácia členov iných skupín a rovnocenný, opakovaný kontakt s nimi patria medzi najlepšie zdokumentované spôsoby, ako túto zaujatosť oslabiť.
