Od kedy s dieťaťom do kostola

Od kedy s dieťaťom do kostola? Otázka, ktorú si kladie takmer každý veriaci rodič – a odpoveď, ktorú počuje od okolia, býva protichodná. Jedni hovoria „choďte hneď, nech si zvyká“, druhí „počkajte, kým bude vedieť sedieť v tichu“. Cirkev na to nemá predpis a nikdy ho nemala. Má však odporúčania a stáročnú prax, ktoré sa dajú zhrnúť do niekoľkých praktických zásad. Tento článok je o tom, kedy začať, ako prežiť omšu s batoľaťom, čo robiť pri plači a ako z chodenia do kostola urobiť niečo, čo dieťa nebude neskôr odmietať.

Krátka odpoveď

Neexistuje veková hranica. Cirkev nestanovuje, od kedy má dieťa chodiť na svätú omšu. Povinnosť účasti na nedeľnej omši sa podľa cirkevného práva viaže na dovŕšený siedmy rok života – vtedy dieťa dosahuje takzvané „užívanie rozumu“. Do siedmich rokov ide teda výlučne o rozhodnutie rodičov.

V praxi sa ustálili tri prístupy a všetky sú legitímne:

• Od prvých týždňov – bábätko prespí väčšinu omše a rodičia si zachovajú rytmus. Funguje to najlepšie u prvorodených.
• Od 6 mesiacov – keď je zavedené kŕmenie a dieťa vydrží dlhšie bez zaspávania.
• Striedavo, od začiatku – jeden rodič ide na omšu, druhý zostáva doma; menia sa. Najčastejšie riešenie pri viacerých malých deťoch.

Čo hovorí cirkevné právo

Tri veci, ktoré je dobré vedieť:

1. Povinnosť účasti na nedeľnej omši sa vzťahuje na pokrstených, ktorí dovŕšili siedmy rok. Deti mladšie túto povinnosť nemajú.
2. Rodičia sú viazaní povinnosťou, ale cirkevné právo aj morálna teológia počítajú s tým, že starostlivosť o veľmi malé dieťa je vážny dôvod, ktorý od účasti ospravedlňuje. Nikto nemusí mať výčitky, ak s trojmesačným dieťaťom v chrípkovom období na omšu nejde.
3. Rodičia majú povinnosť postarať sa o kresťanskú výchovu detí. To zahŕňa aj privádzanie k liturgii – ale spôsob a tempo si volia sami.

Súvisiace: Prikázané sviatky, 7 sviatostí katolíckej cirkvi.

Podľa veku: čo od dieťaťa čakať

0 – 6 mesiacov

Paradoxne najjednoduchšie obdobie. Bábätko väčšinou spí alebo sa dá utíšiť. Praktické tipy: sadnite si dozadu alebo do bočnej lode, majte pri sebe cumlík a šatku, počítajte s tým, že v polovici omše možno vyjdete von.

6 – 18 mesiacov

Najnáročnejšie obdobie. Dieťa sa chce hýbať, hlasno komentuje a nezaujíma ho, že práve prebieha premenenie. Tu sa najviac oplatí striedanie rodičov alebo omša s detským kútikom.

18 mesiacov – 3 roky

Začína fungovať rutina. Dieťa spozná známe momenty – zvonček, spev, prežehnanie. Vydrží 10 až 20 minút, potom potrebuje zmenu polohy. Osvedčuje sa mäkká knižka, prázdne ruky rodiča a miesto, odkiaľ je vidieť na oltár.

3 – 6 rokov

Dieťa už chápe, že sa niečo deje, a začína sa pýtať. Toto je vek, keď má najväčší zmysel rozprávať sa o omši doma, nie iba prežiť ju v kostole. Funguje aj drobná úloha – vhodiť milodar, priniesť obetné dary, zapáliť sviečku po omši.

6 – 9 rokov

Príprava na prvé sväté prijímanie, ktorá na Slovensku najčastejšie prebieha v treťom ročníku. Dieťa už rozumie základnej štruktúre omše. Pozrite si Eucharistia – 1. sv. prijímanie a Modlitby pre prvoprijímajúce deti.

Ako prežiť omšu s malým dieťaťom – praktické rady

• Sadnite si dopredu, nie dozadu. Znie to nelogicky, ale dieťa vzadu vidí len chrbty. Vpredu vidí, čo sa deje – a to ho zabaví viac než čokoľvek iné.
• Alebo si sadnite k bočnému východu, ak počítate s tým, že budete musieť vyjsť. Kombinácia oboch: prvé rady v bočnej lodi.
• Nechoďte hladní ani unavení. Väčšina „výbuchov“ v kostole nemá s kostolom nič spoločné.
• Vyberte si omšu, ktorá sadne režimu. Ak dieťa spí o desiatej, choďte o ôsmej alebo večer.
• Zoberte len ticho hrajúce veci. Látková knižka áno, autíčko s kolieskami na kamennej dlažbe nie.
• Vopred povedzte, čo sa bude diať. Aj trojročné dieťa pochopí vetu „keď zazvoní zvonček, kľakneme si a chvíľu budeme ticho“.
• Nesľubujte odmenu za mlčanie. Z omše sa tak stane úloha, za ktorú sa platí. Radšej spravte z nedele celkovo príjemný deň.
• Ak plače, vyjdite von – ale vráťte sa. Odchod nie je prehra, je to bežná súčasť rodičovstva. Návrat je dôležitejší.
• Skúste detské sväté omše. Vo väčších farnostiach bývajú v nedeľu dopoludnia alebo popoludní; homília je kratšia a prispôsobená deťom.
• Ak máte doma dojčenca, nemajte výčitky. Striedanie rodičov je normálne riešenie, nie kompromis.

Čo s plačom a hlukom – a čo si myslia ostatní

Toto je v skutočnosti hlavný dôvod, prečo mnohí rodičia do kostola s malým dieťaťom nejdú. Nie preto, že by nechceli – ale zo strachu z pohľadov.

Zopár vecí, ktoré sa oplatí povedať nahlas:

• Zvuk dieťaťa v kostole nie je rušenie, je to znamenie, že farnosť žije. Túto vetu opakovali viacerí pápeži vrátane Františka, ktorý pri krstoch v Sixtínskej kaplnke otvorene vyzýval matky, aby dojčili priamo na mieste.
• Väčšina ľudí to nerieši. Tí, ktorí sa otočia, sú väčšinou zvedaví, nie nahnevaní.
• Ak vás niekto napomenie, nemá pravdu, aj keď to myslel dobre. Nemusíte sa brániť ani ospravedlňovať.
• Krik, ktorý sa nedá utíšiť, je iná vec. Vyjsť von na tri minúty je slušnosť voči ostatným aj úľava pre vás.

Biblické pozadie

„Nechajte deti prichádzať ku mne“

Najznámejší text k tejto téme je Mk 10, 13–16 (a paralelne Mt 19, 13–15; Lk 18, 15–17). Ľudia prinášali k Ježišovi deti, aby sa ich dotkol, ale učeníci ich odháňali. Ježiš sa nahneval – evanjelium používa nezvyčajne silné slovo – a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“

Detail, ktorý sa ľahko prehliadne: odháňali ich učeníci, nie cudzí ľudia. Ide o vnútrocirkevný problém a evanjelium ho rieši jednoznačne.

Ďalšie texty

• Lk 2, 22–38 – Obetovanie v chráme. Mária a Jozef prinášajú štyridsaťdňového Ježiša do chrámu. Prvá „návšteva kostola“ v dejinách kresťanstva sa udiala v šiestom týždni života.
• Lk 2, 41–52 – dvanásťročný Ježiš v chráme. Rodičia ho brali na púť do Jeruzalema každý rok.
• 1 Sam 1, 24–28 – Anna privádza malého Samuela do svätyne v Šíle.
• Dt 6, 6–7 – „Slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú v tvojom srdci… budeš ich vštepovať svojim synom.“ Základ pre domácu, nie iba kostolnú výchovu.
• Sk 16, 15. 33 – krst „celého domu“, teda vrátane detí.

Historické zaujímavosti

Deti kedysi prijímali Eucharistiu hneď po krste. V ranej Cirkvi – a vo východných cirkvách dodnes – sa krst, birmovanie a prvé prijímanie udeľovali naraz, aj dojčatám. Na Slovensku to platí v gréckokatolíckej cirkvi, kde deti prijímajú od krstu.

Vek prvého prijímania znížil až Pius X. Dekrétom Quam singulari (1910) stanovil, že deti majú pristupovať k prvému prijímaniu okolo siedmeho roku – dovtedy bola bežná prax až okolo dvanásteho.

„Vek rozumu“ je právny pojem. Sedem rokov je hranica, od ktorej cirkevné právo predpokladá schopnosť rozlišovať dobro a zlo. Od nej sa odvíja povinnosť účasti na omši, pôstu (čiastočne) aj možnosť spovede.

Úvod – „vyvádzanie“ matky po pôrode – bol na slovenskom vidieku bežný zvyk. Matka po šestonedelí prišla do kostola s dieťaťom a kňaz jej udelil požehnanie. Dnes to nahradil obrad požehnania matky po pôrode; možno oň požiadať vo farnosti kedykoľvek.

Modlitba rodiča pred nedeľnou omšou

Pane, dnes idem do kostola s dieťaťom a viem, že veľa z omše nepočujem.
Prijmi aj tento roztržitý čas ako modlitbu.
Daj mi trpezlivosť, keď sa bude vrtieť,
a pokoj, keď na nás niekto pozrie.
A daj, aby si moje dieťa raz na tieto nedele spomínalo rado.
Amen.

Ďalšie texty: Modlitba rodičov za deti, Modlitba za rodinu, Modlitba za pokoj v rodine.

Ako budovať vzťah ku kostolu doma

Pravidlo, ktoré potvrdzuje väčšina rodín: čo sa nedeje doma, nevydrží ani v kostole. Hodina v nedeľu bez zázemia v týždni sa časom stane povinnosťou, ktorú dieťa v puberte odloží.

• Krátka večerná modlitba – dve vety stačia. Pozrite si Najkrajšia modlitba pred spaním.
• Modlitba pred jedlom – najjednoduchší návyk, ktorý sa dá zaviesť.
• Detská Biblia namiesto jednej rozprávky týždenne.
• Liturgický rok doma – adventný veniec, betlehem, popolec, veľkonočná svieca. Deti si zapamätajú obrazy, nie definície.
• Rozprávajte sa po omši. Otázka „čo si si zapamätal?“ funguje lepšie než „bol si dobrý?“.
• Zapojte dieťa do farnosti – miništrovanie, detský spevokol, farský tábor. Vzťah k spoločenstvu drží dlhšie než vzťah k obradu.

Najčastejšie otázky

Od koľkých rokov je dieťa povinné ísť na nedeľnú omšu?

Povinnosť sa viaže na dovŕšených sedem rokov. Do tohto veku rozhodujú rodičia.

Je hriech, ak s malým dieťaťom nestihnem omšu?

Nie. Starostlivosť o malé dieťa alebo o chorého je vážny dôvod, ktorý od povinnosti ospravedlňuje. Riešením býva striedanie rodičov alebo iný čas omše.

Môžem v kostole dojčiť?

Áno. Ak sa cítite pohodlnejšie v bočnej kaplnke alebo v priestore pre matky, mnohé kostoly ho majú. Ale nie je to podmienka.

Čo ak dieťa počas omše kričí?

Vyjdite na chvíľu von a vráťte sa. Nikto to nerieši tak, ako sa obávate.

Má zmysel brať dieťa, ktoré z omše nič nechápe?

Áno – z rovnakého dôvodu, z akého sa deťom číta skôr, než vedia čítať. Prostredie, zvuky, rytmus a to, že tam rodičia chodia, sa ukladajú skôr než obsah.

Od kedy môže dieťa prijímať?

V rímskokatolíckej cirkvi po dosiahnutí veku rozumu a po príprave – na Slovensku najčastejšie v treťom ročníku ZŠ. V gréckokatolíckej cirkvi od krstu.

Existujú omše prispôsobené deťom?

Áno, vo väčšine miest sa slávia detské sväté omše. Býva pri nich kratšia homília, detský spevokol a jednoduchšie spevy. Rozpis nájdete na webe farnosti alebo vo farských oznamoch.

Súvisiace články

• Koľko sa dáva na krst
• Kto môže byť krstný rodič
• Eucharistia – 1. sv. prijímanie
• Prikázané sviatky
• Modlitby pre prvoprijímajúce deti
• Modlitba rodičov za deti
• Modlitba za dieťa v brušku

Záver

Neexistuje vek, od ktorého sa „smie“ ísť s dieťaťom do kostola, a neexistuje ani vek, pred ktorým by to nemalo zmysel. Existuje len rodina, ktorá si nájde svoj rytmus – a ten sa každé dva roky mení.

Ak si z článku odnesiete jedinú vetu, nech je to táto: dieťa si nezapamätá, či bolo počas omše ticho. Zapamätá si, či tam s ním rodičia radi chodili.