Bystander effect je jav, pri ktorom je jednotlivec menej ochotný zasiahnuť pri núdzovej situácii alebo nespravodlivosti, čím viac ďalších ľudí je súčasne prítomných – zodpovednosť za zásah sa v mysli každého svedka rozptýli medzi všetkých prítomných, takže sa cíti menej zaviazaný konať práve on.
Experiment, ktorý jav zdokumentoval
Psychológovia John Darley a Bibb Latané jav experimentálne preskúmali po vražde Kitty Genovese v New Yorku v roku 1964, o ktorej sa pôvodne (aj keď neskôr spochybnene) tvrdilo, že ju sledovalo množstvo svedkov bez toho, aby zasiahli. Ich experimenty z roku 1968 preukázali difúziu zodpovednosti: pravdepodobnosť, že jednotlivec pomôže osobe v núdzi, klesá s rastúcim počtom ďalších prítomných svedkov, pretože každý predpokladá, že zasiahne niekto iný.
K difúzii zodpovednosti sa pridáva aj pluralistická nevedomosť – v nejasnej situácii ľudia sledujú reakcie ostatných, aby zistili, či ide skutočne o núdzovú situáciu. Ak sa ostatní tvária pokojne (hoci sú v skutočnosti tiež neistí), táto vzájomná signalizácia môže celú skupinu presvedčiť, že zásah nie je potrebný.
Overené spôsoby, ako efekt prekonať
1. Priame adresovanie konkrétnej osoby. Namiesto všeobecnej výzvy „nech niekto pomôže“ je účinnejšie osloviť konkrétneho jednotlivca priamym kontaktom (napríklad pohľadom alebo oslovením) – to preruší difúziu zodpovednosti tým, že jasne určí, kto má konať.
2. Vedomé pomenovanie situácie. Nahlas vyslovené konštatovanie „toto je núdzová situácia, niekto potrebuje pomoc“ prekonáva pluralistickú nevedomosť tým, že odstraňuje nejasnosť o tom, čo sa deje.
3. Prevzatie iniciatívy ako prvý. Výskum ukazuje, že akonáhle jeden svedok začne konať, výrazne sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa pridajú aj ostatní – prvý krok láme mechanizmus difúzie zodpovednosti pre celú skupinu.
4. Uvedomenie si mechanizmu vopred. Výskum tréningových programov naznačuje, že samotné poznanie konceptu bystander effect zvyšuje pravdepodobnosť zásahu, pretože človek dokáže rozpoznať, že prežíva práve tento psychologický mechanizmus, nie skutočný nedostatok dôvodu na zásah.
Čoho sa vyvarovať
Spoliehanie sa na to, že „niekto iný to určite rieši“. Práve tento predpoklad je jadrom difúzie zodpovednosti a v skupine s vysokým počtom svedkov vedie paradoxne k najnižšej pravdepodobnosti zásahu zo strany kohokoľvek.
Interpretácia pokoja ostatných ako dôkazu, že nič sa nedeje. Pluralistická nevedomosť môže spôsobiť, že aj znepokojení svedkovia sa navzájom nesprávne uisťujú, že situácia je v poriadku.
Odkladanie zásahu kvôli neistote. Overenie situácie priamou otázkou postihnutej osobe („potrebujete pomoc?“) je rýchlejšie a bezpečnejšie riešenie neistoty než dlhé čakanie na signál od ostatných.
Zhrnutie
Bystander effect vzniká kombináciou difúzie zodpovednosti a pluralistickej nevedomosti, nie ľahostajnosťou jednotlivých svedkov. Priame oslovenie konkrétnej osoby, jasné pomenovanie situácie a prevzatie iniciatívy ako prvý patria medzi zdokumentované spôsoby, ako tento mechanizmus prekonať.
