Na Slovensku sa nevieme počúvať predovšetkým preto, že rastie afektívna polarizácia – nedôvera a nevraživosť voči ľuďom s iným politickým alebo hodnotovým názorom – rýchlejšie než skutočný rozdiel v konkrétnych postojoch. Zmena je možná cez vedomú diverzifikáciu informačných zdrojov a opakovaný, rešpektujúci kontakt naprieč názorovými skupinami.
Mechanizmus, ktorý stojí za neschopnosťou počúvať
Politologička Shanto Iyengar rozlišuje medzi ideologickou polarizáciou (rozdielom v konkrétnych názoroch) a afektívnou polarizáciou (nedôverou a nechuťou voči ľuďom z „druhej strany“ nezávisle od konkrétnej témy). Výskum vo viacerých krajinách opakovane potvrdzuje, že práve afektívna zložka rastie rýchlejšie a je hlavnou prekážkou vzájomného počúvania – ľudia si navzájom nedôverujú viac, než by zodpovedalo reálnym rozdielom v ich postojoch.
K tomu prispieva mediálna fragmentácia a algoritmická personalizácia obsahu, ktorú opísal Eli Pariser konceptom filtrovej bubliny, a jav skupinovej polarizácie podľa Cassa Sunsteina – diskusia výlučne v rámci vlastnej „bubliny“ postupne vyostruje pôvodné postoje bez potreby priameho kontaktu s odlišným názorom.
Overené spôsoby, ako situáciu zlepšiť
1. Vedomá diverzifikácia zdrojov. Aktívne vyhľadávanie spravodajstva a názorov mimo vlastnej informačnej bubliny je jedným z mála individuálne dostupných nástrojov proti mediálnej fragmentácii.
2. Kontakt za podmienok podľa Allporta. Gordon Allport stanovil, že kontakt medzi skupinami znižuje predsudky len vtedy, keď prebieha za rovnocenného postavenia, so spoločným cieľom a s podporou autority – náhodný alebo súťaživý kontakt môže naopak polarizáciu zhoršiť.
3. Spoločné, nadradené ciele. Podľa klasického experimentu Muzafera Sherifa (Robbers Cave) konflikt medzi skupinami klesá najviac vtedy, keď musia spolupracovať na cieli presahujúcom ich rivalitu – lokálne komunitné projekty a spolupráca naprieč skupinami majú v tomto zmysle reálny, doložený efekt.
4. Mäkký začiatok rozhovoru. Výskum Johna Gottmana ukazuje, že spôsob, akým sa diskusia začne, predurčuje jej výsledok viac než samotné argumenty – kritický alebo obviňujúci úvod takmer vždy vedie k obrannej reakcii bez ohľadu na tému.
Čoho sa vyvarovať
Zovšeobecňovanie celej skupiny podľa jej najhlasnejších predstaviteľov. Vnímanie „druhej strany“ ako homogénneho bloku namiesto rôznorodej skupiny jednotlivcov posilňuje afektívnu polarizáciu.
Spoliehanie sa výlučne na sociálne siete ako zdroj informácií o „druhej strane“. Algoritmicky kurátorovaný obsah systematicky skresľuje obraz o názoroch a motiváciách iných skupín.
Očakávanie zmeny po jednej diskusii. Afektívna polarizácia sa buduje dlhodobo a rovnako dlhodobo sa aj znižuje – jednorazový rozhovor málokedy zmení hlboko zakorenenú nedôveru.
Zhrnutie
Neschopnosť počúvať sa na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, opiera skôr o rastúcu emočnú nedôveru než o skutočný rozdiel v názoroch. Diverzifikácia zdrojov, kontakt za rovnocenných podmienok a spoločné ciele patria medzi najlepšie zdokumentované spôsoby, ako túto priepasť postupne zmenšovať.
