Je ťažké zmeniť názor aj pri jasných dôkazoch preto, lebo mozog vníma korekciu hlboko zakoreneného presvedčenia ako ohrozenie vlastnej identity, nie ako neutrálnu aktualizáciu informácie – v niektorých prípadoch môže konfrontácia s protichodným dôkazom pôvodné presvedčenie dokonca posilniť namiesto toho, aby ho oslabila.
Čo je backfire effect a čo o ňom hovorí novší výskum
Politológovia Brendan Nyhan a Jason Reifler v roku 2010 opísali jav nazývaný backfire effect: v niektorých experimentálnych podmienkach viedla korekcia nesprávneho presvedčenia faktami k tomu, že účastníci svoje pôvodné, nesprávne presvedčenie zastávali ešte silnejšie než pred korekciou. Neskorší výskum vrátane väčších replikačných štúdií ukázal, že tento efekt nie je univerzálny a nastáva len za špecifických podmienok – najmä pri témach silne prepojených s politickou alebo skupinovou identitou.
Širším a spoľahlivejšie zdokumentovaným javom je belief perseverance (zotrvávanie v presvedčení) – tendencia držať sa pôvodného názoru aj po tom, čo dôkazy, na ktorých bol pôvodne založený, boli preukázateľne vyvrátené. Psychológovia to vysvetľujú tým, že presvedčenia sú zvyčajne prepojené so širšou sieťou ďalších presvedčení a hodnôt, ktoré ich podopierajú aj po odstránení pôvodného dôkazu.
Overené spôsoby, ako korekciu urobiť účinnejšou
1. Afirmácia identity pred korekciou. Výskum ukazuje, že ak si človek pred prijatím korigujúcej informácie najprv potvrdí inú, pre neho dôležitú hodnotu alebo súčasť identity (tzv. self-affirmation), je otvorenejší prijať nepríjemné fakty, pretože jeho celková sebahodnota nie je ohrozená.
2. Poskytnutie alternatívneho vysvetlenia. Samotné vyvrátenie tvrdenia zanecháva v mysli „dieru“ – účinnejšie je nahradiť nesprávne presvedčenie koherentným alternatívnym vysvetlením, nie iba povedať, že pôvodné bolo chybné.
3. Zdroj vnímaný ako dôveryhodný a nie protivnícky. Korekcia od zdroja, ktorý daná osoba nevníma ako súčasť „opačného tábora“, má vyššiu šancu na prijatie než rovnaká informácia od zdroja vnímaného ako protistrana.
4. Postupnosť a trpezlivosť. Keďže belief perseverance je zakotvené v širšej sieti presvedčení, zmena názoru je zvyčajne postupný proces vyžadujúci opakovanú, konzistentnú expozíciu novým informáciám, nie jednorazovú konfrontáciu.
Čoho sa vyvarovať
Očakávanie okamžitej zmeny názoru po jednom argumente. Podľa výskumu belief perseverance je zmena hlboko zakoreneného presvedčenia zriedka výsledkom jedinej konfrontácie s faktami.
Priama konfrontácia bez afirmácie identity. Útok na presvedčenie bez zohľadnenia identity, ktorú toto presvedčenie podopiera, zvyšuje riziko obrannej reakcie.
Zjednodušené vysvetlenie „ľudia sú iracionálni“. Zotrvávanie v presvedčení nie je znakom iracionality, ale prirodzeného fungovania siete previazaných presvedčení a identity – rovnaký mechanizmus funguje u každého človeka.
Zhrnutie
Zmena hlboko zakoreneného presvedčenia je náročná, pretože je previazaná s identitou a širšou sieťou hodnôt, nie s izolovaným faktom. Afirmácia identity, poskytnutie alternatívneho vysvetlenia a dôveryhodnosť zdroja patria medzi overené spôsoby, ako korekciu urobiť účinnejšou.
