Polarizácia je proces, pri ktorom sa postoje dvoch skupín postupne vzďaľujú do protikladných extrémov a zároveň narastá emočná nevraživosť medzi nimi – nejde teda len o nesúhlas v názoroch, ale aj o rastúcu nedôveru a nechuť voči ľuďom z „druhej strany“. Prekonávanie bariér funguje najlepšie cez spoločné, nadradené ciele a opakovaný, rovnocenný kontakt medzi skupinami.
Dva druhy polarizácie
Politologička Shanto Iyengar zaviedla rozlíšenie medzi ideologickou polarizáciou (vzďaľovanie sa názorov na konkrétne témy) a afektívnou polarizáciou (rastúca nevraživosť a nedôvera voči ľuďom s odlišným politickým alebo hodnotovým postojom, nezávisle od konkrétnych tém). Výskum ukazuje, že afektívna polarizácia v mnohých krajinách rastie rýchlejšie než skutočný rozdiel v názoroch na konkrétnu politiku – ľudia si navzájom nedôverujú viac, než by zodpovedalo reálnemu rozdielu v ich postojoch.
Cass Sunstein zdokumentoval, že samotná diskusia v rámci homogénnej skupiny posúva jej postoje k extrémnejšej verzii pôvodného názoru (skupinová polarizácia) – polarizácia sa teda posilňuje aj bez priameho kontaktu s „druhou stranou“, iba opakovanou komunikáciou v rámci vlastnej skupiny.
Overené spôsoby prekonávania bariér
1. Nadradené ciele (superordinate goals). Sociálny psychológ Muzafer Sherif vo svojom klasickom experimente Robbers Cave (1954) preukázal, že konflikt medzi dvoma znepriatelenými skupinami chlapcov sa výrazne znížil až vtedy, keď museli spolupracovať na spoločnom cieli presahujúcom ich rivalitu (napríklad oprava spoločného zdroja vody). Samotný kontakt bez spoločného cieľa konflikt nezmenšil.
2. Kontaktná hypotéza. Gordon Allport stanovil podmienky, za ktorých kontakt medzi skupinami znižuje predsudky: rovnocenné postavenie účastníkov, spoločný cieľ, spolupráca a podpora zo strany autority alebo inštitúcie. Kontakt bez týchto podmienok môže predsudky naopak posilniť.
3. Zdôraznenie zdieľanej identity. Pripomenutie širšej, spoločnej identity (napríklad občianskej, rodinnej, susedskej) namiesto tej, ktorá skupiny rozdeľuje, znižuje intenzitu medziskupinového napätia podľa teórie sociálnej identity.
4. Vystavenie sa nuansovaným, individuálnym príbehom. Vnímanie „druhej strany“ ako homogénnej skupiny sa oslabuje pri kontakte s konkrétnymi, individuálnymi príbehmi, ktoré ukazujú vnútornú rôznorodosť názorov v rámci danej skupiny.
Čoho sa vyvarovať
Kontakt bez rovnocenného postavenia. Podľa Allporta môže kontakt v nerovnom alebo súťaživom rámci predsudky skôr posilniť než oslabiť.
Zamieňanie ideologickej zhody za nutnú podmienku spolupráce. Sherifov experiment ukazuje, že spolupráca na spoločnom cieli funguje aj bez toho, aby sa skupiny zhodli na všetkých názoroch.
Podceňovanie afektívnej zložky polarizácie. Zameranie sa výlučne na fakty a argumenty bez adresovania nedôvery a nevraživosti (afektívna polarizácia podľa Iyengar) len zriedka konflikt vyrieši.
Zhrnutie
Polarizácia má vecnú aj emočnú zložku, pričom práve tá emočná často rastie rýchlejšie. Spoločné ciele presahujúce skupinovú rivalitu a rovnocenný, podporovaný kontakt medzi skupinami patria medzi najlepšie zdokumentované spôsoby, ako bariéry medzi polarizovanými skupinami postupne prekonávať.
