Protikorupčné a vyšetrovacie inštitúcie majú zabezpečiť nezávislé a kapacitne dostatočné vyšetrovanie závažnej a organizovanej kriminality vrátane korupcie. Ich reformu je preto namieste hodnotiť podľa merateľných výsledkov – počtu skúsených vyšetrovateľov, obsadenosti miest a dĺžky vyšetrovania – nie iba podľa zámeru, ktorý predkladateľ deklaruje.
Čo bola NAKA a prečo vznikla
Národná kriminálna agentúra (NAKA) vznikla v decembri 2012 ako elitný útvar Policajného zboru zlučujúci vyšetrovanie organizovanej kriminality, závažnej hospodárskej trestnej činnosti a korupcie. Fungovala dvanásť rokov, do augusta 2024.
Reorganizácia z roku 2024 – fakty
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok začiatkom roka 2024 oznámil, že NAKA nebude pokračovať v pôvodnej podobe. Ku koncu augusta 2024 agentúra oficiálne zanikla a od 1. septembra 2024 ju nahradili tri nové útvary: Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), ktorý prevzal aj agendu korupcie, Národná protidrogová jednotka a Centrum boja proti terorizmu. Podľa dostupných údajov pracovalo pôvodne na NAKA približne 600 policajtov, po reorganizácii malo v nástupníckych útvaroch zostať okolo 250 – približne stovka policajtov bola preradená na nižšie organizačné zložky.
Ako sa líšia argumenty oboch strán
Oficiálne zdôvodnenie polície uvádzalo, že cieľom reorganizácie bolo účelnejšie a efektívnejšie rozloženie síl Policajného zboru, okrem iného v nadväznosti na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý predtým dozoroval väčšinu veľkých káuz vyšetrovaných NAKA.
Kritici – nadácia Zastavme korupciu – upozornili, že zúženie kapacít skomplikuje vyšetrovanie najzávažnejších prípadov a zníži počet skúsených vyšetrovateľov. Podľa dostupných informácií prebehla reorganizácia chaoticky – časť policajtov sa o preradení dozvedela až v posledný augustový deň, niektorí telefonicky, a vedenie prezídia podľa dostupných správ vopred nepožiadalo o stanovisko odborový zväz polície, čo môže predstavovať procesný nedostatok. Analýza denníka SME následne zistila, že ministrom deklarovaná úspora sa v praxi nepotvrdila. Opozičný politik Juraj Šeliga označil zánik NAKA za účelový krok.
Ako hodnotiť podobné reformy objektívne
1. Merateľné výsledky namiesto deklarovaného zámeru. Počet uzavretých káuz, obsadenosť vyšetrovateľských miest a dĺžka vyšetrovania pred a po reforme poskytujú overiteľnejší obraz než vyhlásenia oboch strán.
2. Dodržanie procesných povinností. Overenie, či reforma prebehla v súlade so zákonnými konzultačnými povinnosťami (napríklad voči odborom), je nezávislé od toho, či je samotný zámer reformy legitímny.
3. Sledovanie vývoja v čase. Krátkodobé hodnotenie tesne po reforme môže byť skreslené prechodným chaosom – relevantnejšie je sledovať ukazovatele s odstupom niekoľkých rokov.
Čoho sa vyvarovať
Prijatie oficiálneho zdôvodnenia bez overenia výsledkov. Deklarovaná efektivita sama osebe nie je dôkazom, že sa v praxi naplnila – ako ukázala analýza SME o nepotvrdenej úspore.
Prijatie kritiky bez zváženia legitímnych organizačných dôvodov. Zrušenie ÚŠP skutočne zmenilo objem prípadov dozorovaných špecializovanou zložkou, čo je overiteľný, nie len rétorický dôvod na prehodnotenie štruktúry.
Hodnotenie výlučne podľa počtu novovzniknutých útvarov. Formálne rozdelenie jednej inštitúcie na tri nehovorí samo osebe nič o reálnej vyšetrovacej kapacite – tú je potrebné merať počtom skúsených vyšetrovateľov a výsledkami, nie počtom úradov.
Zhrnutie
Reorganizácia NAKA na ÚBOK a ďalšie útvary v roku 2024 mala deklarovaný organizačný dôvod súvisiaci so zrušením ÚŠP, no proces sprevádzali zdokumentované problémy – chaotické oznámenie, možné procesné pochybenie a nepotvrdená úspora. Objektívne hodnotenie takejto reformy si vyžaduje sledovanie merateľných výsledkov v čase, nie len prijatie jednej z dvoch protichodných verzií príbehu.
