Pojem „orbanizácia médií“ označuje proces, pri ktorom vláda získava kontrolu nad mediálnym prostredím kombináciou vlastníckej koncentrácie, štátnej reklamy a prevzatia riadenia verejnoprávnych médií – podľa vzoru Maďarska za Viktora Orbána. Dá sa objektívne overiť len porovnaním konkrétnych, merateľných krokov s týmto pôvodným vzorom, nie len podobnosťou rétoriky – a údaje za Slovensko ukazujú zmiešaný, nie jednoznačný obraz.
Odkiaľ pojem pochádza: prípad Maďarska
Kľúčovým nástrojom maďarskej mediálnej transformácie sa v roku 2018 stala nadácia KESMA (Közép-európai Sajtó és Média Alapítvány), do ktorej vládou naklonení podnikatelia bezodplatne previedli okolo 476 mediálnych titulov. Podľa analýzy pre frakciu Zelených v Európskom parlamente pripadalo na tieto médiá približne 24 % z 246,5 miliardy forintov, ktoré štát v roku 2017 minul na médiá – teda štátna reklama sa stala nástrojom nepriameho tlaku. Organizácia Human Rights Watch zdokumentovala, že vláda pôsobí aj neformálne – cez vládou naklonených podnikateľov, ktorí skupujú médiá, a stiahnutie štátnej inzercie z nezávislých titulov.
Podľa akých kritérií sa dá jav objektívne merať
1. Vlastnícka koncentrácia. Kto vlastní hlavné súkromné médiá a aké má preukázateľné väzby na vládnu moc.
2. Závislosť od štátnej reklamy a financovania. Aký podiel príjmov jednotlivých médií tvorí štátna inzercia a či je jej rozdeľovanie transparentné.
3. Formálne prevzatie riadenia verejnoprávnych médií. Zmeny v spôsobe vymenúvania vedenia a rád, ktoré majú zaisťovať nezávislosť od vlády.
4. Nezávislé monitorovacie dáta. Merania organizácií ako MEMO98 alebo Reportéri bez hraníc namiesto subjektívneho dojmu jednotlivca.
Ako vyzerá slovenský prípad podľa týchto kritérií
Najkonkrétnejšou paralelou je transformácia RTVS na STVR v roku 2024, pri ktorej došlo k formálnej zmene vedenia verejnoprávneho vysielateľa mimo štandardného odvolacieho konania – teda krok zodpovedajúci tretiemu kritériu (podrobne v samostatnom článku o nezávislosti verejnoprávnych médií).
Pri prvom kritériu – vlastníckej koncentrácii súkromných médií – je obraz odlišný. V júni 2026 informoval Denník N, že podnikateľ Jozef Strnad napokon televíziu Markíza nekúpil a mediálny obchod sa neuskutočnil – súkromný mediálny trh tak zostáva rozdelený medzi viacero vlastníkov (Markíza, JOJ, TA3), nie konsolidovaný pod jednou, vládou naklonenou skupinou, ako to opísali analýzy KESMA v Maďarsku.
Maďarský novinár Márk Finta z redakcie Napunk (Denník N) vo svojej analýze z roku 2024 sám upozornil, že situácia na Slovensku je „trochu iná ako v Maďarsku“ – slovenské médiá majú odlišnú štruktúru a kultúru a Slovensko sa navyše nachádza v inej mediálnej dobe, než bolo Maďarsko v roku 2010, keď Orbán transformáciu spustil.
Prieskum agentúry Ipsos pre Denník N z mája 2026 ukázal štvrté kritérium – nezávislé meranie vnímania – v zmiešanom svetle: 38 % respondentov vnímalo spravodajstvo STVR ako provládne, no zároveň 33 % vnímalo spravodajstvo súkromnej Markízy ako proopozičné. Za najobjektívnejšie spravodajstvo označila nadpolovičná väčšina opýtaných televíziu TA3, pričom aj STVR hodnotilo ako objektívne 43 % opýtaných. Vnímanie zaujatosti sa teda v roku 2026 netýkalo len verejnoprávneho vysielateľa, ale rozkladalo sa naprieč viacerými televíziami súčasne.
Čoho sa vyvarovať pri hodnotení
Automatické prirovnanie bez porovnania konkrétnych krokov. Podobnosť rétoriky vlády voči médiám ešte nie je dôkazom rovnakého štrukturálneho procesu ako v Maďarsku – porovnanie musí prebiehať na úrovni vlastníctva, financovania a riadenia, nie len tónu vyjadrení.
Ignorovanie vlastnej perspektívy pri vnímaní zaujatosti. Prieskum Ipsosu ukázal, že ľudia majú tendenciu vnímať ako zaujaté práve tie médiá, ktoré nepriaznivo referujú o ich vlastnom politickom tábore – rovnaký mechanizmus motivovaného uvažovania, ktorý ovplyvňuje hodnotenie akéhokoľvek politicky citlivého obsahu.
Zovšeobecňovanie z jedného prípadu na celý mediálny trh. Zmena vo verejnoprávnom vysielateľovi je konkrétny, doložený krok, no sama osebe nevypovedá o stave celého, stále rozdeleného súkromného mediálneho trhu.
Zhrnutie
„Orbanizácia médií“ je overiteľný pojem len vtedy, keď sa rozloží na konkrétne kritériá – vlastnícku koncentráciu, závislosť od štátnej reklamy, formálne prevzatie riadenia verejnoprávnych médií a nezávislé monitorovacie dáta. Slovenský prípad z roku 2026 ukazuje jasnú paralelu pri verejnoprávnom vysielateľovi, no zmiešaný a rozdelený obraz pri súkromnom mediálnom trhu a vo verejnom vnímaní naprieč všetkými televíziami.
