Nezávislosť Ústavného súdu SR sa zabezpečuje kombináciou kvalifikovanej väčšiny potrebnej na zvolenie kandidátov v parlamente a následného výberu prezidentom spomedzi dvojice kandidátov na každé miesto. Tento mechanizmus má zámerne zabrániť tomu, aby súd obsadila jedna politická sila samostatne – čo znamená, že opakovane neúspešné voľby môžu byť aj znakom toho, že mechanizmus funguje presne tak, ako bol navrhnutý.
Prečo Benátska komisia odporúča kvalifikovanú väčšinu
Benátska komisia odporúča, aby aj v krajinách, kde sudcov ústavného súdu volí parlament, prebiehala voľba kvalifikovanou väčšinou (napríklad dvojtretinovou) s mechanizmom proti dlhodobému uviaznutiu. Zdôvodňuje to tým, že požiadavka kvalifikovanej väčšiny núti vládnu väčšinu aj opozíciu navrhovať vysoko kvalifikovaných kandidátov, ktorí sú prijateľní aj pre druhú stranu. Zmiešané systémy vymenúvania (kde sa na výbere podieľa viacero inštitúcií) majú podľa Benátskej komisie tú výhodu, že chránia časť členov súdu pred priamym politickým vplyvom.
Ako to funguje na Slovensku
Slovenský model kombinuje oba prvky: Národná rada SR volí kandidátov kvalifikovanou trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov (90 zo 150), pričom pre každé uvoľnené miesto navrhuje spravidla dvojicu kandidátov, z ktorých si prezident vyberie sudcu. V roku 2024 posúdil Ústavnoprávny výbor NR SR päticu kandidátov, pričom všetci formálne spĺňali podmienky na vymenovanie a postúpili do parlamentného hlasovania. Poslanci sa však v prvom verejnom hlasovaní nezhodli na zvolení žiadneho kandidáta na požadovanú väčšinu, čím sa musel celý proces výberu kandidátov zopakovať od začiatku – v roku 2025 predsedníčka súdnej rady opätovne navrhla nových kandidátov (Daniela Švecová, Peter Melicher, Pavol Malich).
Ako interpretovať opakovane neúspešné voľby
Neúspešná voľba kandidáta v hlasovaní vyžadujúcom kvalifikovanú väčšinu nie je sama osebe dôkazom dysfunkcie – naopak, je to očakávaný dôsledok mechanizmu, ktorý má zámerne sťažiť obsadenie súdu jednou politickou silou bez širšieho konsenzu. Skutočným varovným signálom podľa štandardov Benátskej komisie by bolo naopak oslabenie alebo obídenie tejto požiadavky kvalifikovanej väčšiny – napríklad jej znížením alebo zmenou pravidiel tak, aby stačila jednoduchá väčšina.
Overené kritériá na hodnotenie
1. Zachovanie kvalifikovanej väčšiny. Kľúčovou otázkou je, či zostáva požiadavka širokého konsenzu nedotknutá, nie či sa voľba podarí na prvý pokus.
2. Rozdelenie výberu medzi viacero inštitúcií. Zachovanie kombinácie parlamentnej voľby a prezidentského výberu chráni pred jednostrannou kontrolou nad celým procesom.
3. Formálna kvalifikácia kandidátov. Posúdenie, či kandidáti spĺňajú odborné kritériá, by malo prebiehať nezávisle od toho, kto ich navrhol.
4. Existencia mechanizmu proti dlhodobému uviaznutiu. Systém by mal obsahovať spôsob, ako sa vyhnúť trvalému neobsadeniu súdu, bez toho, aby obchádzal požiadavku širokého konsenzu.
Čoho sa vyvarovať
Interpretovanie každej neúspešnej voľby ako krízy. Opakované hlasovania bez zvolenia kandidáta sú v systéme s kvalifikovanou väčšinou očakávané a nie sú samy osebe dôkazom ohrozenia nezávislosti súdu.
Prehliadanie skutočného rizika – oslabenia požiadavky konsenzu. Pozornosť by sa mala sústrediť na to, či nedochádza k zmene pravidiel smerom k nižšej požadovanej väčšine, nie na samotnú dĺžku procesu.
Hodnotenie kandidátov len podľa navrhovateľa. Formálna kvalifikácia kandidáta je overiteľná nezávisle od politickej príslušnosti osoby alebo inštitúcie, ktorá ho navrhla.
Zhrnutie
Nezávislosť Ústavného súdu SR chráni kombinácia kvalifikovanej parlamentnej väčšiny a prezidentského výberu, ktorá má zámerne sťažiť jednostranné obsadenie súdu. Opakovane neúspešné voľby kandidátov v roku 2024 a 2025 sú v tomto svetle skôr dôkazom fungujúceho, ako narušeného mechanizmu – skutočným varovným signálom by bola zmena samotných pravidiel smerom k nižšiemu prahu konsenzu.
