Zmeny v trestnom práve alebo súdnictve sa dajú objektívne posúdiť porovnaním s medzinárodne uznávaným rámcom právneho štátu – nie podľa toho, kto zmenu presadzuje. Kľúčovými kritériami sú zákonnosť, právna istota, zabránenie zneužitiu moci, deľba moci a kontrolné mechanizmy (checks and balances), rovnosť pred zákonom a prístup k spravodlivosti.
Medzinárodný rámec na hodnotenie právneho štátu
Benátska komisia Rady Európy (poradný orgán pre ústavné právo) vydáva od roku 2016 Kontrolný zoznam právneho štátu (Rule of Law Checklist), ktorý v decembri 2025 aktualizovala o dve nové kapitoly – kontrolné mechanizmy (checks and balances) a ústavné preskúmanie – popri pôvodných kritériách zákonnosti, právnej istoty, zabránenia zneužitiu moci, rovnosti pred zákonom a prístupu k spravodlivosti. Tento rámec sa používa nezávisle od politickej orientácie hodnotenej vlády a je referenčným nástrojom aj pre Európsku komisiu pri jej výročných správach o právnom štáte.
Namiesto hodnotenia zmeny podľa toho, „kto ju presadil“, tento rámec sa pýta na konkrétne, overiteľné otázky: bola zmena prijatá riadnym legislatívnym procesom s konzultáciami? Oslabuje alebo posilňuje nezávislosť inštitúcií, ktoré majú kontrolovať výkonnú moc? Je jej dopad možné objektívne zmerať?
Prípadová štúdia: novela Trestného zákona SR z roku 2024
Národná rada SR 8. februára 2024 schválila novelu Trestného zákona, ktorá znížila viaceré trestné sadzby (podľa Ministerstva spravodlivosti patrili od roku 2006 medzi najvyššie v EÚ) a zároveň zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorý sa špecializoval na korupciu a organizovaný zločin. Novela zaviedla aj nový trestný čin „ohýbania práva“ (§ 326a).
Zrušenie ÚŠP a rýchly legislatívny proces kritizovala politická opozícia, časť akademickej obce, Európsky parlament aj Európska komisia – tá upozornila, že konzultácie na národnej aj európskej úrovni vrátane Benátskej komisie sú mimoriadne dôležité, a žiadala konkrétne informácie o tom, ako budú vyšetrované podvody s eurofondmi po zrušení špecializovanej zložky. Európska komisia zároveň signalizovala možnosť obmedziť vyplácanie eurofondov v prípade porušenia zásad právneho štátu.
V reakcii na tlak Európskej komisie Národná rada 16. júla 2024 schválila v skrátenom konaní ďalšiu novelu, ktorou sa sprísnili tresty pri trestných činoch ohrozujúcich finančné záujmy EÚ – vrátane povinného väzenia pri najvyšších sadzbách presahujúcich šesť rokov – s cieľom vyhnúť sa riziku pozastavenia čerpania eurofondov.
Pri novom trestnom čine „ohýbania práva“ Benátska komisia opakovane odporučila jeho zrušenie s tým, že disciplinárna zodpovednosť je podľa nej primeranejším mechanizmom pre tento typ profesijného pochybenia sudcov. Ministerstvo spravodlivosti následne pripravilo návrh na zrušenie tohto ustanovenia. Správa Európskej komisie o právnom štáte za rok 2025 odporučila Slovensku zabezpečiť dostatočné záruky pri trestnoprávnej zodpovednosti sudcov za rozhodovaciu činnosť v rámci tohto trestného činu.
Ako sa líšia argumenty oboch strán
Odôvodnenie vlády stálo na tvrdení, že pôvodné trestné sadzby boli neprimerane vysoké v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ a novela predstavuje „humanizáciu“ trestného práva; zrušenie ÚŠP bolo odôvodnené zjednotením prokuratúry a odstránením podľa vlády nadbytočnej špecializovanej štruktúry.
Námietky kritikov, formulované najmä Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Benátskou komisiou, sa sústredili na rýchlosť legislatívneho procesu bez dostatočných konzultácií, riziko oslabenia vyšetrovania korupcie a podvodov s eurofondmi po zrušení špecializovanej zložky, a na to, že trestný čin „ohýbania práva“ môže vytvárať tlak na sudcov pri ich rozhodovacej činnosti.
Podstatné je, že obe tieto pozície sú zdokumentované vo verejne dostupných, menovaných zdrojoch (stanoviská Benátskej komisie, správy Európskej komisie o právnom štáte, uznesenia Európskeho parlamentu) – čo umožňuje čitateľovi overiť si oba pohľady priamo pri prameni, nie len sprostredkovane.
Čoho sa vyvarovať pri hodnotení podobných zmien
Emotívne nálepky bez opory v kritériách. Označenia typu „diktatúra“ alebo „rozklad demokracie“ bez odkazu na konkrétne, merateľné kritérium (napríklad z Kontrolného zoznamu právneho štátu) nie sú overiteľným hodnotením, ale rétorickým nástrojom.
Ignorovanie oficiálneho odôvodnenia. Aj keď je odôvodnenie vlády kritizované, jeho úplné vynechanie z hodnotenia bráni čitateľovi posúdiť, či ide o legitímny, aj keď sporný zámer, alebo o zjavné obchádzanie kontrolných mechanizmov.
Zovšeobecňovanie z jedného prípadu. Jedna legislatívna zmena, aj keď kontroverzná, nie je sama osebe dôkazom systémového smerovania – posúdenie stavu právneho štátu si podľa Benátskej komisie vyžaduje sledovanie viacerých kritérií v čase, nie jednorazové hodnotenie.
Zhrnutie
Zmeny v trestnom práve a súdnictve sa dajú zodpovedne hodnotiť len porovnaním s medzinárodne uznávaným rámcom právneho štátu a konfrontáciou oficiálneho odôvodnenia s konkrétnymi, menovanými stanoviskami nezávislých inštitúcií – nie jednostrannou rétorikou v prospech alebo neprospech aktuálnej vlády. Prípad slovenskej novely Trestného zákona z roku 2024 ukazuje, že realita je zdokumentovaná v konkrétnych krokoch a inštitucionálnych reakciách, ktoré si čitateľ môže overiť sám.
