Nezávislosť prokuratúry sa hodnotí podľa kritérií Benátskej komisie – dĺžky a ochrany funkčného obdobia generálneho prokurátora, transparentnosti jeho výberu a existencie záruk proti vonkajšiemu politickému aj vnútornému hierarchickému tlaku na jednotlivých prokurátorov. Slovensko má v tejto oblasti dlhodobo diskutovanú, konkrétnu spornú otázku – právomoc generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku.
Čo odporúča Benátska komisia
Podľa Benátskej komisie by generálny prokurátor mal byť vymenovaný na obdobie bez časového obmedzenia, alebo na relatívne dlhé obdobie bez možnosti opätovne sa uchádzať o funkciu na jeho konci – pričom dĺžka funkčného obdobia by sa nemala presne zhodovať s obdobím, na aké je zvolený parlament, aby sa predišlo jeho previazaniu s konkrétnou politickou väčšinou. Výber kandidátov by mal prebiehať transparentne na základe verejnej výzvy a hodnotenia ich odbornej kvalifikácie a spôsobilosti.
Prípad Slovenska: dlhodobo diskutovaný § 363 Trestného poriadku
Slovenský Trestný poriadok dáva generálnemu prokurátorovi právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutia podriadených prokurátorov vrátane rozhodnutí procesnej povahy. Kritici tejto právomoci (§ 363) upozorňujú, že je definovaná natoľko široko, že stráca charakter mimoriadneho opravného prostriedku – v praxi sa cez ňu opakovane rušili rozhodnutia o vznesení obvinenia, čím fakticky dochádzalo k zastaveniu trestného stíhania po tom, čo generálny prokurátor vyhlásil dôkazy za nezákonné.
Táto sporná otázka nie je viazaná na jednu konkrétnu vládu – ešte v januári 2023, teda pred nástupom súčasnej vlády, podala vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová na Ústavný súd návrh na preskúmanie súladu § 363 s ústavou, s argumentom, že táto právomoc neprimerane zasahuje do nezávislosti súdnictva. Zaujímavosťou je, že aj programové vyhlásenie súčasnej vlády obsahuje záväzok dôsledne trvať na zákaze negatívnych pokynov a v tomto kontexte preskúmať zúženie právnej úpravy § 363 tak, aby zodpovedala jeho pôvodnému zmyslu. Opozičný poslanec Alojz Baránik zároveň predložil vlastný legislatívny návrh na zúženie tejto právomoci.
Overené kritériá na hodnotenie
1. Jasne vymedzená, nie neobmedzená právomoc. Právomoc jednej osoby rušiť rozhodnutia podriadených prokurátorov by mala mať jasné zákonné hranice zodpovedajúce charakteru mimoriadneho opravného prostriedku.
2. Ochrana funkčného obdobia pred politickým vplyvom. Dĺžka a podmienky funkčného obdobia by nemali byť naviazané na aktuálnu parlamentnú väčšinu.
3. Transparentnosť výberu. Kandidát by mal prejsť verejným, overiteľným výberovým procesom založeným na kvalifikácii.
4. Nezávislý súdny prieskum. Existencia mechanizmu (ako je Ústavný súd), ktorý môže preskúmať, či konkrétna právomoc nie je zneužívaná alebo protiústavná, je kľúčovou poistkou.
Čoho sa vyvarovať
Viazanie kauzy § 363 len na jednu vládu. Ústavná sťažnosť na túto právomoc predchádza súčasnej vláde a záväzok preskúmať jej zúženie sa objavuje aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády – ide teda o naprieč vládami pretrvávajúci spor, nie o jav viazaný na jednu politickú stranu.
Prijímanie len jednej interpretácie použitia právomoci. Konkrétne prípady použitia § 363 je vhodné posudzovať jednotlivo, na základe zverejnených uznesení generálnej prokuratúry, nie na základe všeobecného dojmu.
Zabúdanie sledovať ďalší vývoj. Keďže ide o otvorenú legislatívnu aj súdnu otázku, je dôležité sledovať výsledok konania na Ústavnom súde aj osud predložených legislatívnych návrhov.
Zhrnutie
Nezávislosť prokuratúry sa overuje podľa jasných medzinárodných kritérií – ochrany funkčného obdobia, transparentnosti výberu a vymedzenia právomocí generálneho prokurátora. Slovenský spor o § 363 Trestného poriadku je dlhodobou, naprieč vládami pretrvávajúcou otázkou, ktorej riešenie sa v súčasnosti nachádza súčasne pred Ústavným súdom aj v legislatívnom procese.
